Snovanie a navíjanie na krosná

Matematika tkania

P. Repčok v knihe Tradičná Kokavská svadba opisuje snovanie: „Snovárka si musela pred snovaním vypočítať, na koľko rífov bude snovať. Podľa počtu rífov musela nasnovať pri prvom chodíku presne toľko, ako si vypočítala dĺžku snovadliny. Chodík bola miera, ktorá znamenala prejdenie jedným zväzkom nití po snovadlinách odhora nadol a zdola nahor. Polchodík zasa znamenal dĺžku prejdenia zväzkom nití odhora nadol, alebo opačne. Pri započatí snovania sa zväzok nití upevnil na horné činy, kde sa nite rozdelili podľa párov, čo umožňovali dva kolíky na horných činoch. Snovárka kládla nite na snovadlá odhora nadol a na dolných činoch nite ovila okolo kolíka a pokračovala späť k horným činom. Na horných činoch sa priadza delila podľa párov, na dolných podľa chodíkov.“

Moja mama mi pri začiatku mojich tkáčskych pokusov povedala: „tkáčka je vtedy tkáčkou, keď si vie nasnovať a naviť vlastnú osnovu na krosná“ no a ja si už niekoľko rokov viem nasnovať aj naviť osnovu na vlastné krosná.

Už som tkáčka

Pri snovaní je veľmi dôležité správne prepočítanie dĺžky a počtu nití v závislosti od toho čo ideme tkať. Rozdielne počty sú pri tkaní plátna a tkaní pokrovcov a či sa bude tkať hustejšia alebo redšia väzba. Hustota väzby závisí od hrúbky materiálu, ktorý sa ide snovať ale aj od hustoty brda, ktoré sa použije pri tkaní. Ja som od začiatku snovala vo zväzku s desiatimi nitkami a keďže mám snovadlá vyrobené na mieru štyri metre pri jednom otočení, tak ja snovam v metroch na dĺžku a v desiatkach nití na šírku osnovy. Nepočítam podľa starých mier, ktorými boli rífy a znaky. Podľa počtu chodíkov násobených krát desať dosiahnem hustotu osnovy a dĺžka snovania je počet otočení snovadlami krát štyri. Zložitejšie je snovanie farebnej osnovy, pri snovaní ktorej sa musí dávať pozor na postupnosť snovania farebných nití. Ide o snovanie osnovy, kde sa vzor pri tkaní bude vytvárať nielen útkom ale základom budúceho vzoru je nasnovanie farebných nití v určitej postupnosti. Táto postupnosť sa dosiahne prekrižovaním nití na horných a dolných činoch. Nasnované nite sa zo snovadiel dávajú dole zapletaním do vrkoča spôsobom, aby sa pri rozpletaní nite vracali do pôvodnej postupnosti, ako boli pri snovaní. Snovanie musí tkáčka vidieť a opakovane snovať len podľa návodu z knihy osnovu nenasnová. Aj preto niekedy na dedine bola len jedna ženička, ktorá vedela snovať, veľakrát táto ani netkala, len snovala pre všetky tkáčky v dedine.

Navíjanie

Prenesenie osnovných nití (vrkoča) na krosná

Pri navíjaní musia byť traja ľudia, jeden pridržiava vrkoč, druhý pridržiava rebrík, v ktorom sú rozložené osnovné nite a tretí točí zadný osnovný návoj. Pri navíjaní je veľmi dôležité zachovať prekríženia, ktoré sú na horných aj dolných činoch. Ja pri konci navíjania prekríženie z horných činov upevním do ciepok. Tým je zaistená postupnosť nití vedľa seba v osnove, aby nedochádzalo ku prekríženiu nití. Bez prekríženia na horných aj dolných činov sa ručné snovanie a navíjanie na krosná nedá spraviť. Všimla som si, že na niektorých krosnách, hlavne teraz novo vyrábaných tkáčskych stavoch sa nepoužívajú ciepky. Myslím si, že to nie je konštrukciou krosien ale tým, že väčšina tkáčok v súčasnosti využíva strojové snovanie a tam je iný spôsob snovania. Aj keď pri ručnom snovaní nie sú rovnako napnuté všetky nitky v osnove a sem tam dochádza k ovisnutiu niektorých nití ja si ručne snovám sama. Pre mňa je snovanie fascinujúcim prvkom pri príprave tkania. Dostať napríklad 1360 nití o dĺžke 30 metrov na krosná je naozaj umenie, pri všetkej skromnosti. To bola moja osnova na štvorniteľnicové krosná.